Labutia pieseň SPŠE Stará Turá
prvé dejstvo
 Zenit 6 

Zenit 6

Na scénu prichádzajú postavy dávnej histórie, kedy sa nám aj v celoštátnych Zenitoch darilo:

12. ročník (1995): Bartúnek Marian 3.miesto
13. ročník (1997): Brdečka Peter 1.miesto
14. ročník (1998): Benda Miroslav 2. miesto
15. ročník (1999): Chvála Aleš 1. miesto, Hodáň Ferdinand 3. miesto

Ing. Pavol Kulíšek
Ing. Pavol Kulíšek

Život nás naučil, alebo presnejšie, pán inžinier Kulíšek - zodpovedný pedagóg za SOČ a Zenit na našej škole (ale aj člen krajského štábu SOČ), že hodnotiaca komisia musí dostať na posúdenie anonymné výrobky, označené iba číslom. Inak sa silne uplatní "haló faktor" pri posudzovaní a hodnotení práce študentov podľa mena. Ale ani tento spôsob nie je 100%. Spomínam si na školské kolo XII. ročník (1995), kedy medzi súťažiacimi boli výborní žiaci, Miro Tallo a Marián Bartúnek. Aj keď väčšina členov hodnotiacej komisie poznala meno tvorcu výrobku podľa "rukopisu" zostalo bodovanie podľa skutočnosti. Miro bol od Mariána v teórii lepší, ale v deň praktickej časti sa mu nedarilo, dostal sa na 2. miesto. Vtedy do oblastného kola mohol postúpiť iba jeden, postúpil Marián. Celoslovenské kolo sa konalo na našej škole a Miro neoficiálne, mimo poradia sa mohol zúčastniť súťaže. Celoslovenské kolo mohol s dosiahnutým počtom bodov vysoko vyhrať. Myslím si, že aj na základe tejto skúsenosti krajský štáb Zenitu presadil postup dvoch žiakov z jednej školy.

Marián Bartúnek
Marián Bartúnek
Miroslav Tallo
Miroslav Tallo

Vo svojich spomienkach si pamätám, že pánovi inžinierovi Kulíškovi, ako predsedovi krajskej komisie Zenitu (15. ročník) sa veľmi ťažko presadzovalo, aby každý člen hodnotiacej komisie individuálne bodoval jednotlivé práce. Bola tam tendencia niektorých členov komisie kolektívne (bez individuálneho bodovania) posúdiť a vybrať najlepšiu prácu na prvé, druhé a tretie miesto, ostatné práce bez poradia. Nakoniec prijali spôsob aký sme používali na škole a pretrval aj v krajskom kole do dnes.
Tu si spomínam aj na ďalší príbeh. Praktická úloha bola zhotoviť hodiny s mikropočítačom Atmel. Jeden z členov hodnotiacej komisie sa chytil za hlavu, "Čo ste to vymysleli? Toto nik zo žiakov nedokáže urobiť! Veď oni ešte s mikropočítačmi na praxi nerobili. Čo budeme hodnotiť, keď im to nepôjde?" Asi polovica zapojení bola funkčná. Na niektorých nesprávnym zapojením boli zobrazované iné poradia minút, hodín, alebo znaky. Po skončení súťaže zmenou programu mikropočítača boli aj tieto funkčné. Myslím si, že od vtedy sa zenitári na naše Atmelové zapojenia tešia.

Prvé dejstvo končí, opona padá

Valid HTML 4.0! Valid CSS!